Zbierkový predmet mesiaca november 2025 - hranostaj čiernochvostý
Hranostaj čiernochvostý
Jeseň o chvíľu odovzdá žezlo zime, a preto sme zvolili za predmet mesiaca november 2025 dermoplastický preparát hranostaja čiernochvostého v snehovo bielom zimnom kožuchu.
Hranostaj čiernochvostý (Mustela erminea) patrí medzi naše najmenšie lasicovité šelmy. Dĺžka jeho štíhleho tela aj s chvostom predstavuje 30-40 cm a váži 125-300 g. Samci sú približne o 1/3 väčší ako samice. Hranostaj je veľmi šikovný lovec. Pohybuje sa rýchlymi skokmi, pričom prudko mení rýchlosť aj smer, občas stojí na zadných nohách a čuchom sonduje okolie. Na labkách má dlhé pazúry, vďaka ktorým výborne šplhá po stromoch a je aj dobrým plavcom. Medzi prstami má náznak plávacích blán, preto často vyhľadáva vlhké prostredia pri rybníkoch, potokoch či riekach, kde má dostatok úkrytov a potravy. Počas dňa sa najčastejšie skrýva v zemných dierach, je to jeho najlepšia stratégia ochrany pred predátormi. V nich odchováva aj mláďatá. V jednom vrhu býva 3-11 mláďat. Počet závisí od množstva dostupnej potravy. Samica mláďatá kojí 30 dní. Potom prechádzajú na mäsitú stravu. Hranostaje dospievajú už po prvom roku po narodení a ich priemerná dĺžka života v prírode je 4-6 rokov.
Hranostaj väčšinu dňa prespí. Jeho aktivita sa začína za súmraku, tesne pred západom slnka. V zimnom období však často loví aj cez deň. Vie šikovne loviť hlodavcov, hmyz, obojživelníkov, vtákov a trúfne si i na korisť väčšiu ako je on sám. Nerobí mu problém uloviť napríklad 10-krát väčšieho zajaca poľného. Hranostaj svoju korisť najskôr prekvapí alebo unaví naháňaním a následne ju usmrtí zahryznutím do krku. Korisť drží, až dokedy nevykrváca.
Hranostaj má dve podoby života. Jednu letnú, keď má na sebe letný kožuch s hnedou krátkou srsťou na chrbte a žltkasto-bielou srsťou na bruchu. Druhú podobu má v zime, kedy sa preoblieka do hrubého snehobieleho kožuchu, z ktorého vyčnieva len čierny koniec chvosta. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, preto aj dostal druhové meno čiernochvostý.
Hranostaj je jediným živočíchom z našej fauny, ktorý úplne mení na zimu farbu svojho kožuchu. Bielou farbou sa prispôsobuje snehovej pokrývke. Rast novej srsti iného sfarbenia regulujú hormóny, ktorých tvorba závisí od meniacej sa dĺžky svetelného dňa. Kvôli jeho krásnej, hustej bielej kožušine bol v minulosti vyhľadávaný a zabíjaný. Bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Považovala sa za najušľachtilejšiu kožušinu a používala sa na ozdobu kráľovských rúch. Kožúšky jednotlivých zvierat sa zošili tak, aby na bielom podklade bolo vidieť čierne špičky ich chvostíkov. Takéto odevy boli výsadou tých najbohatších a najmocnejších ľudí.
Dnes je podľa slovenského aj európskeho zákona hranostaj čiernochvostý chránený, ale číha na neho iná hrozba ako lov ľuďmi. Vplyvom klimatických zmien býva celistvá snehová pokrývka už iba výnimkou a biely hranostaj v zime bez snehu je ľahko spozorovateľný jeho predátormi.
Hranostaj v zimnom kožuchu bol v minulosti vnímaný ako symbol nevinnosti, čistoty a skromnosti. Podľa povesti hranostaj radšej zomrie, než by si zašpinil svoju bielu kožušinu. Tento symbolizmus sa často objavuje v umení, a to najmä na portrétoch šľachticov, kde biely hranostaj predstavuje ich česť a postavenie. Najslávnejší obraz s touto bielou lasičkou je obraz Leonarda da Vinciho s názvom Dáma s hranostajom.
TEXT: Ing. Žaneta Adamčíková
GRAFIKA: Mgr. Janka Chudovská
©Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici
